…alebo ako je človek niekedy sám zo seba prekvapený
Moje prvé kroky k fototechnike Fujifilm. Hneď na začiatku tohto prvého príspevku by som bol rád keby bolo jasné, že všetko čo tu budete čítať je len moj subjektívny názor založený na vlastných pocitoch. Nebudú tu žiadne exaktné merania a testami podložené argumenty. Možno tu bude aj sem tam nejaká gramatická chyba a veci s ktorými sa bude dať polemizovať. Keďže mi za to však nik neplatí a cítim sa byť viac fotograf ako blogger… verím, že by to nemusel byť problém.
Ja osobne som bol minulý rok rád za akúkoľvek informáciu o tom ako sa chovajú CSC fotoaparáty /konkrétne Fuji XT-1/ pri serioznej práci a či zvládajú nároky na celodennú reportáž typu svadba. Niekde na začiatku všetkého bol prechod od Nikonu D700 k Nikonu Df, vtedy som ale netušil že to je len most k ďalšej platforme.
Nadšenie z retro vzhľadu Nikonu Df a jeho vynikajúceho snímača, vystriedalo rozčarovanie z ergonomie. Po celodennom držaní tohoto inak naozaj pekného, ale príliš hranatého a malého tela počas svadobného dňa som cítil tento dizajn v dlani ešte na druhý deň.
Tesne po predstavení tohoto fotoaparátu na trh ohlásilo Fuji model XT-1. Fotoaparáty sa trošku na seba podobali, mali snímač s rozlíšením 16 Mpx a diskusie na portáli ephoto, kde s prestávkami občas nakuknem som len tak letmo prebehol predstavenie noveho CSC fotoaparatu Fujifilm X-T1 v štýle zrkadlovky.
…5,4 kg váha celej výbavy aj s brašňou. Akoby človek vizul vibramy a obul si tenisky 🙂
Keďže som vždy fotil zákazky s dvomi identickými telami na ktorých som mal rozdielne pevné ohniská, začal som zvažovať kompromis k Nikonu Df a objednal som si Fuji XT-1 ako druhé telo v kite s objektívom Fujinon 35/1,4. Tento objektív mi odporučil fotograf Rasťo Blaško, ktorý v tej dobe už s Fuji nejaký čas fotil a od ktorého som si nechal rád poradiť.
Pre porovnanie ešte fotka starej brašne, ktorú som počas používania bol nútený vymeniť z nedostatku miesta za vačší batoh.
…brašňu však z nostalgie vozím naďalej v aute ako záložnú batožinu pre LED svetlá, nabíjačky a ostatnú bižutériu, ktorú nevyhnutne k práci nepotrebujem no je dobré mať ju po ruke.
Pri porovnaní s FF zrkadlovkou spolu s battery packom na ktorý som bol zvyknutý, bol prechod na Nikon Df už čiastočná miniaturizácia. To však nebolo nič oproti Fuji XT-1 /bez gripu/ v kite s objektívom Fujinon 35/1,4. Až mi bolo občas trápne vytiahnuť “To” z brašne:)
Samozrejme, že po prvom nadšení som rýchlo prišiel aj na nedostatky tohto fotoaparátu a tak ako prvé som dokúpil battery grip. Ako je totiž tento fotoaparát malý, tak má naopak veľkú spotrebu energie. S jednou batériou som v priemere nevydržal dlhšie ako na jedno dopoludnie intenzívneho fotenia. Určite sa však k negatívam vrátim v ďalšom z článkov. Klamal by som totiž, keby som tvrdil, že nie sú.
Po fotografovaní prvej svadby kombináciou Nikon Df a Fuji XT-1 a následnom vytriedení fotografií na postproces som pri vyfiltrovaní prekvapene zistil, že na disku mi zostali dáta v pomere 50/50 od oboch fotoaparátov. Po krátkom váhaní som sa teda rozhodol po 10 rokoch predať kompletnú výbavu s profesionálnymi FF objektívmi, bleskami a doobjednať ďalšie Fuji spolu s pevnými svetelnými objektívmi Fujinon.
Do mojej práce to vnieslo úplne iný prístup k foteniu a ovplyvnilo to aj samotný postproces. Z fotenia mám vačšiu radosť, pretože nemusím pri obsluhe fotoaparátu trojchmatmi v manuálnom režime podľa expozimetra v hľadáčiku prstami riešiť expozičný trojuholník ČAS-CLONA-ISO, ktorého výsledok vidím až pri kontrole na LCD displeji. Sám som prekvapený z toho čo píšem, no nastavením na AUTO ISO, ktoré používam pri Fuji skoro stále a pevne nastaveným clonovým číslom viem byť ďaleko pohotovejší. Ďalšou výhodou je, že rozloženie jasov a tieňov spolu so samotnou expozícou vidím už priamo v hľadáčiku. Možem sa tým ďaleko viac sústrediť na samotnú kompozíciu a to je asi jeden z najvačších výhod tohto prístroja. Je to však jedna z vecí ktoré sa ľahšie ukazujú, než opisujú.
Okrem toho mi tiež slúži ako spomienka na staré časy, kedy som bol okrem fotografa aj svadobným sherpom 🙂