Porovnanie Fujifilm X-T3/Nikon Z6

Pred cca dvomi mesiacmi som sa v podstate zo dňa na deň rozhodol po 6 rokoch fotenia s Fujifilmom vrátiť prostredníctvom mirrorlessu Z6 opať k Nikonu. Povedal som si vtedy, že možno bude zaujímavé tieto dva prístroje porovnať. Za ten čas, kedy som fotil so Z6tkou som si robil poznámky do mobilu a konečne nadišiel čas, aby som prehľadne zhrnul páči/nepáči 🙂

Hľadáčik

Oba prístroje majú skvelé hľadáčiky. Na klasickú zrkadlovku bez režimu živého náhľadu by som si už veru ťažko zvykal. Na Z6tke mi vyhovuje viac odsadená očnica od zadnej strany fotoaparátu. Na oboch fotoaparátoch fungujú obdobne aj ovládače na korekciu dioptrickej korekcie a voľby režimu zobrazenia. Sú iba na telách umiestnené presne naopak. Na to som si zvykol však veľmi rýchlo.

V čom som sa však so Z6tkou dostal do dosť veľkého prúseru, bol režim zobrazenia živého náhľadu pri použití blesku. Pri fotení eventu som v režime M nasadil blesk a zrazu bol živý náhľad v háji. Zvyknutý z Fujifilmu som dostal dosť ranu a priznám sa, že ani priatelia Z6tkári cez rýchlu telefónnu nápovedu nepomohli. Až na druhý deň doma v kľude som prišiel na to, že režim živého náhľadu v kombinácií s bleskom funguje len v poloautomatických A,P,S režimoch.

V režime M si pri nasadenom blesku hľadáčik drží konštatntnú svetelnosť a expozíciu je možné kontrolovať len podľa zobrazenej expozičnej stupnice na spodnej hrane hľadáčika/displeja. Fotografie z akcie sa mi našťastie vďaka veľkému dynamickému rozsahu snímača podarilo s prehľadom zachrániť. Ale ten stres by som už znovu nechcel zažiť. V porovnaní s Fuji X-T3 bola toto pre mňa od Nikonu nečakaná podpásovka! 🙂

NIKON Z6

Fujifilm X-T3

Zadný displej

Fotoaparáty majú rovnaký mechanizmus uchytenia zadného výklopného displeja. Z6tka sa však nedá vyklopiť do boku, čo kompenzuje vačšou uhlopriečkou obrazovky, za ktorú som happy:) Dotykové ovládanie, kvalita zobrazenia, v tomto sú si prístroje veľmi podobné. Čo som však podvedome na Z6tke hľadal, bol malý pozdĺžny výstupok v ľavo na zvislej strane zadného monitoru, tak ako to má X-T3, vďaka ktorému som vedel rýchlo vyklopiť spodnú hranu displeja pri fotení z podhľadu. Nakoniec som tento výstupok našiel na spodnej strane, no pri použití handgripu je táto malá/veľká pomocka skrytá a je potrebné otravne vyklopiť najrv vrchnú časť displeja, akoby ste šli fotiť z nadhľadu a až potom si preklopíte displej do opačnej pozície pre fotenie z podhľadu. Je to drobnosť, ale zamrzí.

Ergonómia

Vďaka výstupku na zadnom displeji som sa plynule dostal k ergonómií oboch fotoaparátov. X-T3ka s handgripom sa mi držala dobre a som spokojný s tým ako je telo navrhnuté. Doteraz som fotieval s X-T3 v manuálnom režime, pretože s auto ISOm sme aj napriek pokusom koalíciu neuzavreli:)). Nikdy som sa s touto funkciou nezžil a dopadlo to tak nejak ako PS-SPOLU vo voľbách minulý mesiac. Časom sa mi s X-T3kou osvedčila klasická retro kombinácia clona/clonový krúžok, čas/predný roller a ISO klasicky na kolečku. Nebolo to vždy pohotové a v podvedomí som si musel predbežne dávať pozor hlavne na ISO v akých svetelných podmienkach sa pohybujem. Klasický prípad je prechod mladomanželia-kostol/východ z kostola a gratulácie.

Na Z6tke som sa trochu stratil už s opačným zámkom bajonetu a značkami na objektíve. K tomu ešte chýbajúci clonový krúžok na natívnych Z-tkových sklách. Trochu ako keď som si sadol do auta s automatom.

Tak ale aj napriek veku treba ísť s dobou a po pár jazdách som zistil, že sa cítim dobre, že si to užívam:)) Ruka pevne zakvačená v hlbokom gripe, palcom s prehľadom krútim trochu retro kolečko s expozičným časom a ukazovákom ak treba mám po ruke ovládanie clony /ktorú mám aj tak furt na plne otvorenej diere/. No a najvačšia vychytávka je Auto ISO s voliteľne nastavenou kompenzáciou expozície na clonovom krúžku. Toto je pre mňa veľké subjektívne + a benefit v porovnaní s Fujifilmom. Do toho je ešte čerešničkou na torte možnosť uloženia nastavení U1,U2,U3, kde mám prednastavenú vačšinu situácií, ktoré si vyžadujú liezť do menu a počas reportu na to nie je vždy čas. S Handgripom sa mi oba prístroje držali fajn. Pri Z6tke bojujem trochu s ovládacími tlačidlami na tele, čo je asi po 6 rokoch s inou značkou prirodzené, ale ako som písal vyššie, nastavil som si ovládanie pomocou U1,U2,U3 tak aby som vedel pohotovo reagovať.

ISO a stabilzovaný snímač

Priznávam, toto boli 2 hlavné argumenty, pre ktoré som si myslel, že mi bude trochu lepšie na svete. Či vlastne v robote:)

Moc som toho pred samotnou kúpou načítané nemal. Videl som asi 1 video na youtube od Fotolab-u, kde boli cvaknuté šróby na ISO 45600… Jasné šróby nemajú pleťofku a tiež tam neboli diskogule. Miešať hrdzavé šróby s eventami nie je úplne ok. Tak ale červík už proste bol a Martin mu dal nažrať. S X-T3 som vyššie s ISO-m, ako 16 000 veru nešiel “nigdy”.

Prvé zoznámenie s ISO 40000 bolo v Bojnickej Meridiane omylom, ale padlo mi to celkom vhod, pretože to neboli dôležité fotky. S výsledkom som bol veľmi spokojný a zrazu som sa cítil ako cyklista na e-biku. Že viac dokážem, aj keď som rovnako gramblavý. Pocit, ktorý sa dá v dnešnej dobe celkom ľahko kúpiť. Teda ak sú na to “love”:))

Stabilizácia……nikdy som nebol moc stabilizovaný, takže pre mňa to bolo niečo nové. Stabilizácia pri Fujifilme už bola v X-H1. Pre mňa, ako starú konzervu bola X-H1 príliš futuristická a oslovil ma na nej len stavový displej. Podobný typ stavového displeja má práve Z6, za ktorý v tme ďakujem:) Ale nazad k stabilizácií. Vo fotogalérií pod článkom z ferraty na Martinské hole to bolo pre mňa vítané oživenie, keďže mám tento kúsok prírody pod nosom a nafotené to mám už zhora/zdola. Zrazu som mohol s pevnou rukou snipera fotiť vodu s časom 1/5 na ohnisku 75mm. Viem, že to nie je nič nevídané a aktuálna novinka X-T4 už tiež disponuje stabilizovaným snímačom. No pre mňa to bol príjemný bonus, ktorý sa občas môže hodiť a nie je potrebné kvoli tomu vlastniť objektívy so stabilizáciou.

Natívne objektívy

Nikon ako nováčik v mirrorles segmente aktuálne nemá šancu konkurovať svojim portfóliom skiel Fujifilmu. Otázka je však koľko skiel potrebuje fotograf. To si musí zodpovedať každý sám. Ja osobne, čím dlhšie fotím, tým menej objektívov k životu potrebujem. S X-T3 som na reportáže používal skvelé sklá 16/1,4, 35/1,4, 58/1,2 a potom aprílovú 23/1,4 ktorá mala nejaký “aprílový” algoritmus ostrenia. Tento 23mm Čierny Peter bol asi tretí dôvod mojho odchodu od Fuji. Už som fakt chcel mať ohnisko 35mm /v prepočte na ff/ pokryté objektívom, na ktorý sa môžem spoľahnúť. Na výlety som ešte používal malú skvelú manuálnu Laowu 9/2,8 a ľahký stabilizovaný zoom Fujinon 16-80/4.

Aktuálne k Z6tke používam 35,50,85/1,8 natívne sklá a do zbierky mi chýba len 20/1,8. Možnosť priradiť prstencu objektívu napr. spomenutú kompenzáciu expozície, robí z týchto skiel ideálnu zostavu a staré sklá cez FTZ redukciu mi moc nedávajú zmysel. Z čoho som veľmi milo pri sklách so Ztkovým bajonetom prekvapený, je nulová aberácia v protisvetle. Proste som ju vo fotkách nenašiel. Pomer optickej kvality a ceny je tiež jednoducho neuveriteľný. Pri prechode z Fujifilm svetelných skiel 1,2/1,4 som si myslel, že si trochu s 1,8čkovými Nikkormi pohorším, ale bokeh a hĺbka ostrosti sa mi zdajú naopak pocitovo krajšie a výraznejšie. Moc okolo toho naštudované nemám, ale v reále som s týmto parametrom veľmi spokojný a beriem to ako ďalšie + 🙂

Ostrenie, alebo AF

Jeden z najdôležitejších parametrov, na ktoré fotograf pri výbere prístroja pozerá. Mirrorles je s presnosťou zaostrenia vďaka absencii zrkadla na tom lepšie ako klasická zrkadlovka. Ale ako sme na tom s rýchlosťou? Prípadne sledovaním objektu? Zaostrením na tvár? Na oko? Ľudské? Psie?

No vo Fujifilme od X-T1, s ktorou som pred 6 rokmi začínal, sa to posunulo o svetelné roky. Počas dňa som väčšinou fotieval s X-T3 na AF-S a večer v sále pri svadbách som prepínal na AF-C so sledovaním tváre, prípadne so skupinou bodov. V závislosti od množstva svetla do ISO 6400 som bol s výsledkami spokojný a odpad bol adekvátny podmienkam. Posledný fw pre X-T3 som už neskúšal, ale proste na profi prácu to s prehľadom funguje a nie je čo japonským inžinierom vytknúť.

Nikon Z6 mám možnosť porovnať len s posledným vylepšeným fw 3.0, kde bolo vylepšené ostrenie. Pre bežnú prácu mám nastavené AF-C Dynamic Area, v temných priestoroch prepínam na AF-C s automatickou voľbou zaostrovacích polí, kde priradím autofokusu tvár, ktorú chcem trackovať. Tento režim sa mi zdá spoľahlivejší oproti klasickému AF-C+Dynamic Area. Samozrejme čím širší objektív a kratšia vzdialenosť k fotenému objektu, tým sa úspešnosť dobre zaostrených snímok zvyšuje.

A ešte jedna drobnosť. Autofokusové motory nových Nikkor Z skiel nie je pri ostrení vôbec počuť, na toto som si stále nezvykol. Fujinon Vám dal pri vyššie spomenutých objektívoch vždy vedieť, že maká aj bez zapnutej signalizácie zaostrenia.

Možno by som ešte mal spomenúť rýchlosť prebudenia fotoaparátu z režimu spánku. Tento parameter mňa nejak moc neznervózňuje. Oba prístroje sú na tom veľmi podobne, je to vlastnosť mirrorles fotoaparátov a treba s tým pri reportáži rátať. Keďže fotím s mirrorles prístrojmi už roky, tak som na rozdiel oproti zrkadlovkám zvyknutý.

Výdrž akumulátora

Nejak exaktne som to nemeral, ale výdrž Z6tky je oproti X-T3 cca násobne vyššia. Po príchode X-T4 budú zrejme výdržou oba prístroje na tom veľmi podobne.

Len jedna karta ?

Pre niekoho, koho karta zradila to môže byť zásadná vec. Fotím viac než 15 rokov a mal som za tú dobu problém s päticou blesku na fotoaparáte, s hard diskom na ktorom mi odišla neodovzdaná práca, nefunkčnými kontaktmi na bajonete objektívu a s duplicitne rezervovaným termínom:)) Fotím na 2 rovnaké fotoaparáty a tak nejak viac verím mechanicky odolnejšej, rýchlejšej, jednej XQD karte, než dvom tenkým SD kartám.

Fujifilm X-T3 má 2 sloty pre SD karty. Na jednej SD karte som používal nastavené ukladanie .raf súborov a na druhú SD kartu sa mi duplicitne ukladali .jpg súbory. Okrem funkcie zálohy bolo možné z jpg foldru odosielať tieto fotografie aj na mobilný telefón, prípadne ich priamo tlačiť na Instax tlačiarni.

Z XQD karty na Z6tke je možné pomocou aplikácie Nikon WMU, či Nikon SnapBridge odosielať fotografie v pôvodnej .nef kvalite, prípadne .jpg fotografie, či používať mobil ako diaľkovú spúšť rovnako ako pri Fuji. S X-T3 však, ak nefotíte priamo do .jpg musíte .raf súbor najprv konvertovať priamo vo fotoaparáte a následne odoslať, čo je krok navyše.

Záver

Kto už fotí dlhšie, ten vie že žiadny fotoaparát z vás profesionála neurobí. Aj keď popisky k produktom na Alze tvrdia, že áno:)))

Mne osobne táto zmena na Z6 príde po 6 rokoch s Fujifilmom symbolická. Nový Nikon ma baví….Lezú mi z toho pekné fotky a trochu sa musím zas učiť inak fotiť. Je to príjemné vybočenie z rutiny, ktoré každý fotograf z času na čas potrebuje.

Pri túrach do hôr aktuálne bojujem trochu s miestom v batohu, pretože aj keď hmotnosťou sú obe telá skoro rovnaké, objektívy kvôli rozdielnemu priemeru bajonetu sú už váhovo inde v prospech Fuji. Keď to vyriešim, určite o tom zavesím nejaký článok aj s fotkami na blog:)

p.s.: A ešte jednu vec, prechod na Nikon Z6 vyriešil. Nikdy som si nevedel obhájiť, že prečo si mám kúpiť X100F, keď som v podstate mal to isté v trošku väčšom tele X-T3 s bonusom výmeny objektívu. Teraz však už k Z6-tke ma kúpa X-100V neodškriepiteľný zmysel:)