Fujifilm GFX v objatí divokej Fatranskej prírody

Áno, niektoré veci mi trochu trvajú. Ale keďže som dnes odovzdal poslednú minuloročnú svadbu, naozaj už nie je žiadna výhovorka prečo nezdieľať svoju voľnú tvorbu a nevenovať sa zároveň konečne aj článkom na blogu.

Ako sa mi teda fotilo so “ stredoformátom Fujifilm GFX ” ? Priznám sa, bol som veľmi zvedavý na podanie priestoru a dynamický rozsah snímača. Nikdy som s niečím podobným nefotil a po dávnom dobrovoľnom downgrade z FF inej značky na APS-C som očakával po dlhej dobe možno veľký skok v technickej kvalite fotky oproti Fujifilm X-T2 ktorú aktuálne vlastním. Dostal som plastový kufrík, kde boli v pene poukladané všetky dostupné objektívy, telo, grip, samostatný hľadáčik. Hneď mi bolo jasné, že Ja ako svadobný a reportážny fotograf nie som cieľovka pre tento prístroj. Ja predsa v obleku s kufríkom ako agent nechodím. Chvíľu som uvažoval nad štúdiovými portrétmi, na ktoré sa GFXko úplne prirodzene ponúka. Ale tam ja zase vôbec nie som doma.

Takže miesto tel. čísla na nejakú blondýnu som vytočil Fera (meno je čisto náhodné) a dohodli sme fotenie vo Fatre aj s prespaním v nejakej útulni. Do batoha som kvoli úspore miesta narval len Fujifilm GFX 50S bez gripu s nasadeným objektívom GF 32-64/4 R LM WR a podvečer sme vyrazili nakoniec v trojici na trip. Na chrbte oproti menšej X-T2ke bolo hmotnosť zreteľne cítiť, ale viac ma trápilo že keď to niekde opriem medzi stromy tak to bude výlet doslova za všetky prachy. Aktuálna cenovka setu pri predstavení bola totiž slušných 9.498,- Eur. Vyšiel nám krásny večer s luxusným počasím, až som sa čudoval že prečo takéto “trhnuté” nápady nemám častejšie.

Prístroj sa choval tak nejak ako som očakával. Oproti Fujifilm XT-2ke AF výrazne pomalší, objem dát výrazne vyšší, batéria aj pri častom prezeraní fotografií /zo zvedavosti/ držala však oveľa lepšie než som čakal, čo ma milo prekvapilo. Už v ten večer v prázdnom salaši po rýchlom prechode hrebeňa som sa tešil domov na postproces 🙂 Na druhý deň ráno ešte za tmy sme vyrazili ďalej. S chalanmi sme sa rozdelili a ja som sa pobral do najbližšej doliny, pretože som skoro ráno musel byť doma. Spoločnosť mi robili len myši, ktoré pod svetlom mojej čelovky splašene pobehovali po chodníku. Fujifilm GFX-ko som už nevyťahoval, bola tma a wildlife typu myši/hraboše mi neprišiel zaujímavý. Nikdy však nevieš, čo v lese stretneš :))

Dnes už mám na každom batohu na pevno Camera Clip od Peak Designu a nedám na to dopustiť (čoskoro bude samostatná recenzia). Čiže s fotoaparátom v batohu som zbehol z turistického chodníka na zvážnicu a zastal som, že sa oblečiem. Keby bolo keby a bol by som pohotovejší, mohol som mať krásnu fotku medveďa hnedého. Takto ju mám len v hlave ako spomienku, pretože ma akosi nenapadlo v tom krátkom momente vôbec nič. Bol by to ale naozaj pekné ukončenie fotopríbehu. Možno vďaka klipu od Peak Design sa to podarí na budúce 🙂

Tak a teraz konečne k fotkám. Tie boli spracované len v Adobe Lightroom pomocou free presetu od Samuela Zellera https://www.samuelzeller.ch/presets2/ , ktoré mi pri Fujifilme asi najviac sedia. Moj iMac z 2011 mal so 109 Mb dng-čkami celkom problém.

Po vygenerovaní 100% náhľadov a tiež Smart Prewiews to už ale celkom šlo. Vo fotografiách bolo oproti APS-C vidieť samozrejme viac detailov a tiež pružnosť EV bola ďaleko vyššia. Pri postprocese sa mi len potvrdilo, čo som očakával. Cieľovka štúdio, alebo fotograf krajinkár ktorý nemá obmedzený rozpočet a nikam sa neponáhľa. Nad fotografiou rozmýšľa a na svoj záber si počká a teší sa z detailov a vysokého rozlíšenia. Pridanou hodnotou sú samozrejme aj farebné profily od Fuji, ktoré dávajú snímkom svoj špecifický charakter. Určite je veľa fotografov, ktorí si tento prístroj zamilujú a tiež veľa takých, ktorí ho ofrflú. A to je dobre.